NBS zistila vážne porušenia zákona
Národná banka Slovenska realizovala na jeseň tohto roka kontroly nebankových subjektov. Výsledky boli alarmujúce. Ukázalo sa, že niektoré nebankovky nerešpektujú sprísnené podmienky, ktoré platia od septembra a pokračujú v dovtedajších pokútnych praktikách.
Častou chybou napríklad bolo nedostatočné posudzovanie bonity uchádzačov o pôžičky. Firmy sa snažia poskytnúť úvery, čo najširšiemu okruhu záujemcov. A nedostatočným preverením ich bonity sa tak klientmi stanú i tí, ktorí môžu mať neskôr problémy so splácaním. Dôsledkom toho môžu byť dlhy a exekúcie.
Kontrolórom sa napríklad stalo, že ich sám pracovník nebankovky, v presvedčení, že ide o bežných klientov, navádzal na navýšenie príjmu v žiadosti o úver. „Spotrebiteľ sa tak môže, hoci aj nevedomky, vystaviť trestnému stíhaniu za úverový podvod. Z minulosti vieme, že takýto postup nie je vôbec výnimočný,“ uvádza centrálna banka.
Ešte horšie sú však prípady, keď je exekúcia prvotným motívom poskytovateľa pôžičky. Ten neváha poskytnúť sumu hocikomu, kto má majetok vhodný na exekúciu. Zraniteľnými sú v tomto smere najmä penzisti. Sociálna poisťovňa exekvovala v novembri 31 tisíc dôchodcov.
Ďalším vážnym problémom je, že na trhu pôsobia i nebankové subjekty, ktoré na to nemajú povolenie Národnej banky Slovenska. Licencia od NBS je povinná od septembra tohto roku. V zozname veriteľov, ktorý centrálna banka vedie, však je len 23 veriteľských spoločností, z toho je však ešte 11 lízingoviek.
Pred certifikáciou pritom pôsobilo na trhu až 252 firiem. Nie všetky však ukončili svoju činnosť, ale posunuli sa do šedej zóny ekonomiky. „Ich existencia a ďalšie fungovanie sa nedajú úplne vylúčiť,“ uvádza Zuzana Szabó z Národnej banky Slovenska. Dodáva, že „je úlohou orgánov činných v trestnom konaní začať trestné stíhanie voči osobám, ktoré sa dopúšťajú trestného činu neoprávneného podnikania.“
Ani obmedzenie počtu nebankových spoločností, ale nie je garanciou dodržiavania pravidiel ochrany spotrebiteľa. „Na trhu existujú subjekty, ktoré vo viacerých oblastiach podnikajú na hrane zákona, ako aj subjekty, u ktorých sa objavujú len menšie nedostatky,“ uvádza Z. Szabó.
Medzi najväčšie nedostatky okrem už spomenutého nedostatočného overovania bonity spotrebiteľov patrí poskytovanie spotrebiteľského úveru v hotovosti, viazanie poskytnutia pôžičky na doplnkové nevýhodné služby, zabezpečenie úverov zmenkami, alebo poskytovanie podnikateľských úverov spotrebiteľom.
Aj napriek výslovnému zákazu poskytovať úvery v hotovosti tak niektoré spoločnosti robia. Robia to niekedy so zámerom zraziť si hneď z vyplácanej sumy poplatok, ktorý nie je v zmluve.
Ďalším problémom sú doplnkové služby, napríklad osobný kontakt počas splácania zmluvy. NBS v kontrole zistila, že nebankovky nútili spotrebiteľov k ich povinnému využívaniu. Predávali ich bez dostatočného oboznámenia spotrebiteľov o ich parametroch a bez zisťovania, či ich spotrebiteľ vôbec potrebuje a vyžaduje. Predložili ich jednoducho klientom na podpis medzi iným dokumentami o pôžičke.
„V prípade aktívneho spotrebiteľa, ktorý sa o podpisované dokumenty skutočne zaujímal, došlo dokonca zo strany obchodného zástupcu k zavádzaniu alebo bolo poskytnutie úveru bez ďalšieho vysvetlenia zamietnuté,“ uvádza centrálna banka. „Zdá sa, že nejde o individuálne zlyhania obchodných zástupcov, ale skôr o všeobecnú prax na trhu s cieľom vyťažiť z uzavretia obchodu čo najviac,“ vysvetľuje Z. Szabó.
Zákon o ochrane spotrebiteľa zakazuje zabezpečiť spotrebiteľskú pôžičku zmenkou. Dôvodom je to, že spotrebiteľ sa v prípade uplatnenia nárokov zo zmenky dostáva do nevýhodnej pozície a má len obmedzené možnosti ochrany svojich práv. Pre spotrebiteľov, ktorí sú vo väčšine prípadov právne slabší, ako poskytovatelia úverov, preto zákon ručiť zmenkou zakazuje. Napriek tomu kontrola NBS zistila, že to firmy od spotrebiteľov stále požadujú.
Zdroj: Investujeme.sk
—————