Darovanie majetku môže niekedy spôsobiť problémy s dedičstvom

Málokomu je ľahostajné, čo bude s jeho majetkom po smrti. Spôsobov, ako zabezpečiť, aby osobný majetok po smrti nepripadol neželaným osobám, je niekoľko.

„Najvhodnejším spôsobom, ako vyriešiť otázku budúceho dedičstva, je zriadenie závetu ako jediného právoplatného spôsobu vyjadrenia svojej poslednej vôle,“ hovorí právnička Petra Kováčová. V závete sa presne stanovuje, kto sú závetní dedičia, a určuje, čo majú dediť, ak nastanú právne účinky závetu, t. j. okamihom poručiteľovej smrti.

Poručiteľ môže podľa Kováčovej v závete disponovať celým svojím majetkom. „Voľnosť poručiteľa pri písaní závetu je obmedzená len v prospech takzvaných neopomenuteľných dedičov, teda osoby, ktoré podľa ustanovení Občianskeho zákonníka nemôže vydediť,“ vysvetľuje právnička. Voľnosť do istej miery ovplyvňuje aj skutočnosť, že závetca nemá právo uložiť závetnému dedičovi, ako má naložiť s nadobudnutým dedičstvom. Ak chcete synovi odkázať dom s podmienkou, že ho nesmie nasledujúcich desať rokov predať, nemôžete tak urobiť. Poručiteľ v závete nesmie klásť podmienky, ktoré by určovali, ako a kto môže alebo nemôže s dedičstvom nakladať. Určite nebýva na škodu sa v takýchto prípadoch obrátiť na právnika, ktorý poskytne odborné rady a vy si budete istí, že závet bude platný a v budúcnosti nenapadnuteľný.

Ďalším spôsobom, ako usporiadať pred smrťou aspoň časti majetku, je jeho darovanie. Darovaný majetok sa už nerieši v závete, o výšku daru však môže byť v niektorých prípadoch nižšia hodnota dedičstva obdarovaného. Pri dedičskom konaní sa totiž do dedičstva započítava aj výška darov od poručiteľa, ktoré jeden z dedičov nadobudol počas jeho života. Ak teda rodičia darujú nehnuteľnosť jednému zo svojich detí, táto sa po ich smrti zaráta do dedičského podielu obdarovaného, čiže hodnota domu sa zohľadní pri rozdeľovaní pozostalosti. Darovať nehnuteľnosť sa odporúča vtedy, keď rodičia môžu delenie zabezpečiť tak, že jedno z detí dostane dom a druhé zodpovedajúcu sumu peňazí. Súčasťou darovacej zmluvy býva zriadenie práva na doživotné bezplatné užívanie darovanej nehnuteľnosti pre rodičov, ktoré sa viaže na nehnuteľnosť v podobe vecného bremena.

Problémy zvyčajne podľa Kováčovej vznikajú, ak o dare vyššej finančnej hodnoty, prípadne ak ide o darovanie nehnuteľnosti, zvyšok rodiny nevie a túto skutočnosť sa dozvie až po smrti darcu. Spory nastávajú najmä v prípade, že o darovaní neexistuje žiadny úradný záznam. Predísť tomu možno návštevou notára, ktorý vám presne povie, ako po smrti darcu dokázať, že darca vám dar naozaj dal. Záleží výslovne na vôli darcu, či a komu svoj majetok daruje.

Pokiaľ chcete darovať hnuteľné veci ako šperky alebo auto, zákon nestanovuje, že potrebujte o tom urobiť písomný záznam. Chýbajúci písomný záznam o darovaní však môže mať za následok práve spomínané spory a súdne konanie. V prípade, ak idete darovať nehnuteľnosť či peňažné dary, vtedy zákon vyžaduje písomný zápis o darovaní – teda darovaciu zmluvu. Darovacia zmluva chráni obe strany, a preto by sa mala stať súčasťou každého väčšieho daru. Ide o obojstranný právny úkon, ktorý je neplatný v prípade, ak sa má plniť až po darcovej smrti. Zmluva musí spĺňať náležitosti určené zákonom. Ak chcete mať istotu, že darovacia zmluva bude platná, nechajte spísať notárovi notársku zápisnicu.

Čo sa týka finančných nákladov, nie je medzi darovaním a zdedením nehnuteľnosti veľký rozdiel. Pri darovaní sa platia poplatky za prípadné spísanie darovacej zmluvy a poplatok za vklad vlastníckeho práva do katastru nehnuteľností. Pri dedení sa platia obvyklé poplatky spojené s dedičským konaním.

Zdroj: Pravda.sk